Whistleblowerov na Slovensku nepribúda Peter Markovič bol hosťom RTVS v relácii K veci
Whistleblowerov na Slovensku nepribúda
Marta Jančkárová, moderátorka:
“Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenského konania, teda takzvaných Whistleblowerov, platí na Slovensku jeden a pol roka. Podľa Transparency International však zatiaľ nepriniesol výrazné výsledky. Záujem o nahlasovanie nekalých praktík pritom v poslednom čase výrazne narástol. Príkladom môže byť aj aktuálna kauza, pri ktorej zamestnanec banky porušil bankové tajomstvo, aby odhalil podozrivú činnosť na najvyšších vládnych miestach. S právnikom organizácie Transparency International sa o Whistlebloweroch rozprával Vlado Maťo.”
Vlado Maťo, redaktor:
“V prípade, že sa človek stretne s nekalým konaním, ako by mal postupovať?”
Pavel Nechala, právnik Transparency International Slovensko:
“Najlepšie z pohľadu jeho ochrany je tieto nekalé praktiky riešiť vo vnútri organizácie, kde pracuje. Čiže obrátiť sa na svojho nadriadeného alebo na osobu, ktorá je poverená riešením nekalých praktík. V prípade, ak zlyhá tento spôsob oznamovania, tak môže využiť nejaké externé nástroje v podobe polície respektíve sa obrátiť na nejakého regulátora v závislosti od odvetvia, kde pôsobí. A takisto dôležitú úlohu môžu v tejto oblasti zohrávať aj odbory, ktoré by mali chrániť zamestnancov.”
Vlado Maťo:
“Transparency International už niekoľko rokov skúma pohľad Slovákov na Whistleblowing. Ako sa teda za tie roky zmenil?”
Pavel Nechala:
“My skúmame predovšetkým oznamovanie korupcie. Či občania sú ochotní oznamovať korupciu a tento prieskum robíme už od roku 2002. V pravidelných zisťovaniach nám v skupine určite by oznámili korupciu vychádzajú výsledky okolo štyri, päť až šesť percent. Tento rok ten nárast bol až na šestnásť percent a celkovo skupina, ktorá by oznámila korupciu, sa zvýšila o sedemnásť percent oproti výsledkom, ktoré boli namerané pred rokom. Ukazuje to, že verejnosť má záujem riešiť tieto problémy, chápe spojitosť medzi korupciou a stavom zdravotníctva, školstva. Otázka a zodpovednosť štátnych orgánov je, aby vytvorili podmienky na to, aby toto oznamovanie aj občania urobili na inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za ich riešenie a toto riešenie aj priniesli.”
Vlado Maťo:
“Aktuálna kauza spájaná s pánom ministrom vnútra Kaliňákom, tie informácie, s ktorými je konfrontovaný, boli vynesené práve s týmto zámerom odhaliť protispoločenské konanie. Ako hodnotíte tento prípad?”
Pavel Nechala:
“Zákon je limitovaný v tej oblasti, že naproti iným medzinárodným štandardom nemáme možnosť externého oznamovania, iba externého oznamovania voči polícii. Medzinárodné štandardy však hovoria, že takáto osoba by mala byť chápaná ako Whistleblower, pretože zverejnila informáciu, ktorá preukazuje konflikt záujmov osoby, ktorá mala podriadených zamestnancov, zodpovedných za prešetrovanie závažných daňových podvodov. Môžeme diskutovať o spôsobe, ako táto informácia sa dostala k verejnosti. Čiže či využil, alebo mohol využiť tento zamestnanec interné kanály respektíve sa obrátiť na políciu. Britský zákon Public Interest Disclosure Act napríklad dáva podmienku využitia iných nástrojov vtedy, ak oznamovateľ má strach alebo nedôveru k inštitúciám. Čiže ak tento konkrétny zamestnanec by vedel preukázať, že má nedôveru v oznámenie vo vnútri svojho zamestnávateľa alebo k polícii vzhľadom na tú väzbu najvyššieho predstaviteľa ministerstva vnútra, tak v takom prípade by mu mal byť zachovaný tento status Whistleblowera.”
Marta Jančkárová:
“Na telefonickej linke je teraz Peter Markovič z Centra pre otvorenú politiku, dobrý večer.”
Peter Markovič, Centrum pre otvorenú politiku (telefonát):
“Dobrý večer.”
Marta Jančkárová:
“Pán Markovič, ako sa pozeráte na prípad bankového úradníka a asistenta poslanca vy? Svätí účel prostriedky, alebo by sa pravidlá mali ctiť za každých okolností?”
Peter Markovič:
“No, tak samozrejme, pravidlá sa majú ctiť, pretože zákony platia pre všetkých. To nie je vec diskusie. Takže v podstate toto je základná premisa, ktorú nikto nemôže spochybňovať. Samozrejme tak, ako všetko, aj toto treba vidieť v súvislostiach. Keďže ide o vážne podozrenia, ktoré by mala vyšetrovať polícia, ktorá je v rukách ministra vnútra a keďže systém, kde politici ovládajú orgány činné v trestnom konaní a bránia nezávislému vyšetrovaniu, vyvoláva u ľudí frustráciu a vyvoláva u ľudí možno pocity, že by nebolo vyšetrené respektíve by sa nevedeli dovolať spravodlivosti. Môže to spôsobiť aj takéto konanie a to naozaj treba vidieť v súvislostiach.”
Marta Jančkárová:
“No a keď sa na to pozrieme v súvislostiach, tak vy osobne teda pripúšťate, že za istých okolností napríklad teraz, keď boli závažné podozrenia, ako ste to povedali, je možné prekročiť tú pomyselnú čiaru?”
Peter Markovič:
“No, určite nie. Čo myslíme pomyselnou čiarou, samozrejme. Pokiaľ je to zákon, tak zákon hovorí jasne, pretože zákon nie je niečo, čo môžeme my tu diskutovať. To znamená, že pomyselná čiara môže byť potom v nejakej rovine morálnej a to už je na diskusiu. Samozrejme, celý tento prípad je predmetom výraznej politizácie, keďže sa stal predmetom politického boja a potom okrem tej právnej roviny je tu aj táto ďalšia politická rovina.”
Marta Jančkárová:
“Na jednej strane sú pravidlá, zákony, ktoré si majú ctiť všetci občania. Samozrejme, je na diskusiu prípad, ak má časť občanov pocit, alebo môže mať pocit, že pravidlá nie sú dodržiavané, alebo je podozrenie z toho, že pravidlá nie sú dodržiavané samotnými zástupcami tvorcov pravidiel, teda štátu. To znamená, k čomu by ste sa priklonili v praxi? Pretože sú niektoré krajiny, ktoré sa vyrovnali s podobnými alebo porovnateľnými prípadmi tak, že na jednej strane daného človeka aj potrestali a potom vzápätí odmenili, keďže išlo tam o tie hlbšie vážne súvislosti.”
Peter Markovič:
“Áno, tak, ako aj pán Nechala spomínal príklady aj zo zahraničia, aj všeobecne medializované sú známe. Samozrejme, to vychádza aj vždycky z legislatívy, ktorú ten štát má, alebo aj z istej praxe. To znamená, že u nás tak, ako už bolo povedané aj v dokrútke, jednoducho zákony nie sú dostatočné. Viac-menej zákon, ktorý máme, je formálny a chráni oznamovateľa len voči svojmu zamestnancovi, ale ďalej už tento problém nerieši. To znamená, že u nás je v tomto veľký právny vákuum, a preto diskutovať o tom, ako by sa malo… Ako, ako táto kauza môže konkrétne skončiť, je veľmi otázne, pretože budú rozhodovať súdy a možnože aj Európsky súd pre ľudské práva, samozrejme, ale o tom sa ťažko špekuluje.”
Marta Jančkárová:
“Pán Markovič, ďakujem, že ste nám vstúpili do relácie K veci. Príjemný večer ešte, dopočutia.”
(17.06.2016; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 1/3; Vlado Maťo / Marta Jančkárová)
