S odstupom času a chladnou hlavou o výsledkoch volieb do VÚC

Regionálne voľby v roku 2013 opäť nevzbudili veľký záujem občanov, no ich výsledok sa stal zdvihnutým varovným prstom. Ostatné dni bola reč najmä o výsledku v Banskobystrickom kraji. Bolo by extrémnym zjednodušením povedať, kto je na vine. Demokratické voľby rozhodli. Zodpovednosť majú, tak ako pri všetkých voľbách, politici aj voliči.

Dlhodobo neriešený problém rómskej komunity určite zohral svoju úlohu. Bez relevantných dát však len ťažko povedať, na koľko tento, či iné faktory rozhodli o víťazstve M. Kotlebu. Bezpochyby to bolo aj tzv. protestné hlasovanie. Fenomén, ktorý nie je v ostatnej dobe ničím novým v celej Západnej Európe. Zväčša sa na ňom “vyvezú” rôzne nové politické strany ako napr. české ANO podnikateľa Babiša, alebo populistické experimenty ako Hnutie Úsvit Tomia Okamuru. Mnohé subjekty často len na jedno použitie. No čoraz častejšie sú to aj extrémistické politické sily. Motívy môžu byť rôzne. Sklamanie z vlastnej sociálnej situácie, kritické hlasy voči systému, či stavu politickej scény, kríza dôvery v politiku a politikov, ktoré majú raz formu gorilích protestov, inokedy, ako napríklad teraz, sa premietnu do volieb župana.

Politické strany dnes musia hľadať riešenia. Nie len pre Rómov, a tých ktorých to trápi, ale najmä na všeobecné znechutenie, impulzy v hospodárstve na postupné zlepšovanie sociálnej situácie prioritne v menej rozvinutých regiónoch. Skrátka, reálne riešenia bez pátosu.

Potom je tu faktor mladých ľudí. Veľa z nich ľahkovážne, bez pochopenia dôsledkov svojho rozhodnutia, volí protest voči autoritám. Akýmkoľvek. Alebo sa rozhodne voliť len tak “zo srandy.” S “príhodným” kandidátom z toho môže byť trpká politická realita. Tento fakt už v minulosti naznačovali viaceré prieskumy na stredných školách. Rovnaké dáta potvrdzoval výskum “Jeden svet na školách” v Českej republike. V týchto výskumoch vyšla ako najväčší problém, paradoxne viac ako nezamestnanosť, práve rómska otázka. Politické strany o týchto výskumoch vedeli, no prostrediu mladých ľudí sú dlhodobo odcudzené a nereflektujú na ich videnie sveta. Možno práve v týchto voľbách tento faktor nebol ten najdôležitejší, ale pokiaľ si politické strany neuvedomia jeho význam, tak môže do budúcnosti naberať na relevancii.

Smer-SD sa ani po výrokoch premiéra Fica nezbaví zodpovednosti za prehru svojho kandidáta v 2.kole volieb. Premiér dopredu avizoval výhru vo všetkých krajoch. No zjavne realitu podcenil. To ukazuje, že ani Smer-SD nemá úplne jasno v tom, čo robí. Absolútna prevaha sa v tomto prípade stala jeho slabinou.

Predseda KDH J. Fígeľ síce na brífingu, stojac pri znovuzvolenom županovi Frešovi, rozprával, že by voľby dopadli inak, ak by nepadla vláda Ivety Radičovej. No takúto tlačovku mal organizovať s so svojim koaličným kandidátom V. Maňkom v Banskej Bystrici, ku ktorému sa paradoxne veľmi nepriznával.

Fakt, že sa regionálny zväz SDKÚ-DS a strana SaS explicitne nepostavili na “protiextrémistickú” stranu, inak povedané nepodporili V. Maňku, sú len kozmetické vady ďaleko väčšieho problému. Najmä v SDKÚ-DS to ukázalo na ďaleko hlbšie štrukturálne problémy.

Vyjadrenie predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša, že Smer-SD sa dá poraziť, keď sa pravicové strany spoja, je politickou fatamorgánou. Je zaujímavým momentom, že voľby už nemá vyhrávať lepší program a kvalifikovanejšia verejná správa, ale ani morálna prevaha nad Smerom. Po škandáloch pravice už lídri nevedia zakresliť hranicu, ktorá v minulosti delila slušných od neslušných. Voľby má vyhrať len prosté “zrastenie sa”, bez zjednotenia rozličných záujmov jednotlivých strán a definovania spoločnej identity, hodnôt a programu. Tzv. alternatíva sa nemá rodiť v pomalej, ale intenzívnej sebapremene, ale spoločným vrhnutím sa k moci. Lenže to nie riešenie príčin, pre ktoré je pravica v takom smutnom stave. Moc nemôže byť jediným motívom politickej existencie – má byť len prostriedkom k dosiahnutiu lepšieho života pre ľudí.

Rovnakou chimérou je celá spolupráca stredo-pravicových strán v Ľudovej platforme. Dôkazom toho je to, že Most-Híd v Košiciach má dnes zvoleného župana spolu so Smerom a KDH s ním uspelo v koalícii do zastupiteľstva v Nitre. Tam, kde išla pravica spolu ako v Žiline, Trenčíne či Prešove, prehrala už v 1.kole. Bratislava bola pre pravicu dobre odohratou partiou, so slabým súperom. Na rozdiel napríklad od komunálnych volieb 2010, kde to bolo presne naopak. Jediným naozaj prekvapivým momentom je zvolenie len jedného poslanca Smer-SD do zastupiteľstva BSK.

Reálnym záverom regionálnych volieb je, že Smer-SD v tých voľbách porazil len extrémizmus. A „blbá nálada“ občanov, ktorí k volebným urnám prišli, ale aj tých čo neprišli.