Vystúpenie prof. Ivety Radičovej na sympóziu Etika a politika II. (Bratislava 17.3.2017)

Po globálnom imperializme 19.storočia, nastúpil globálny fašizmus a komunizmus v 30. a 40. rokoch s reakciou nástupu globálneho liberalizmu 90tych rokov, založeného na slobode, ľudskej dôstojnosti a ľudských právach. Dochádza k striedaniu vĺn, každá má isté trvanie a na jej zmenu je potrebná odvaha, odhodlanie, nové politické odpovede na reálne problémy /pretavenie rastu ekonomiky do adekvátne vyššej životnej úrovne, kvality verejných služieb, riešenie zaostávania v oblastiach kľúčových pre život: príjem z práce, výsledky v školstve, zaostávanie v počte rokov života v zdraví, vo fungovaní štátneho aparátu, verejného obstarávania, súdnictva, teda spravodlivosti a sociálnej spravodlivosti/ ako aj rozvoj nového politického jazyka / otvoreného, nie v zmysle vulgárnosti, ale úprimnosti/. Po 45tom západný svet ponúkol nové odpovede modernej spoločnosti: kombináciu trhovej ekonomiky a sociálneho štátu. Modernosť ako občianstvo, rast životných šancí a slobody. Slobody založenej na vláde zákona, ktorá robí z ľudí rovnocenných členov občianskej spoločnosti, na demokracii, ktorá umožňuje, aby bolo počuť hlas ľudí, dáva im právo a povinnosť povedať, čo chcú a čo odmietajú, na politickej reprezentácii, ktorá udržiava spoločnosť v pohybe a v sociálnej súdržnosti.

Život v polarizovanej, dezintegrujúcej /atomizovanej, individualizovanej mase/ spoločnosti vytvára smäd po pevnom bode, istote, viere. Revolta proti modernite je neomylná v pokušeniach totalitárstva /v tyranii väčšiny či demokratickom despotizme/, teda:
Sľub lona komunity s jasne definovanou identitou na utíšenie strachu zo slobody, k tomu trocha paranoje na upokojenie zvyšných pochybností o sebe a k tomu silný vodca.
Dnes sme svedkami: globalizácie antiglobalizmu, popularity populizmu a internacionalizácie nacionalizmu.

V čase neistého vývoja dochádza k pokušeniu skoncovať s nepohodlím nezrelej spoločnosti. Voliči, ktorí stratili svoje miesto v starom systéme bez toho, aby našli uspokojenie v novom systéme vytvárajú vytlačené skupiny. Občania sú neistí. Väčšina politických presvedčení je povrchná a občania sú ochotní dať sa ovplyvňovať neústupčivými jedincami alebo neočakávanými udalosťami. Tomu sa prispôsobujú politici, ktorí veria, že môžu zmeniť silu protestu na svoje vlastné výhody. Kopírujú verejnú mienku, ktorú samy produkujú a stávajú sa vazalmi nepredvídateľných emócií. To predstavuje nebezpečný stav, ale aj príležitosť. Vo výskume verejnej mienky sa potenciál na zmenu neobjaví. Ale ak sa urobí krok ku zmene, väčšina si uvedomí, že je to to, čo chceli. Preto sú tí, čo podnikajú takéto kroky takí dôležití. Zdá sa, že plávajú proti prílivu, ale oni pocítili zmenu prílivu skôr ako iní.

Železný zákon oligarchie /Robert Michels/: Tí, čo hľadajú prioritne moc, nevyhnutne za ňu musia zaplatiť demokraciou.
Poučenie z minulosti: Politika, ktorá sa podujme demontovať všetko, čo existuje sa nedostane príliš ďaleko a určite sa jej nepodarí posunúť reálne životné šance.
Sloboda je najzákladnejšia hodnota a bez slobody /vlády zákona, demokracie a osvieteného vedenia/ nie je možná bezpečnosť ani istota. Sloboda je istota a bezpečie.
Žijeme vo svete neistoty, skúšame, mýlime sa. Nikto presne nevie, ktorá cesta napred je správna, a tí,čo vyhlasujú, že to vedia, sa môžu mýliť. Takáto neistota sa ťažko znáša. V priebehu dejín sen istoty sprevádzala realita neistoty. Reálny svet je taký, v ktorom je vždy niekoľko názorov a je to konflikt a zmena. A konflikt a zmena sú výrazom našej slobody.
Ak začneme s potláčaním rozumu a pravdy, musíme skončiť s najbrutálnejšou a najnásilnejšou deštrukciou všetkého, čo je ľudské.
Náš život je to, čo zo šancí urobíme. Život je aktivita a hodnota, pre ktoré je občianstvo a bohatstvo národov iba podmienka. Súčasné občianske spoločnosti nie sú takým zlým miestom existencie, kým nestratíme chuť ho zlepšovať.

Politika nemá ponúkať to, čo máme nenávidieť, ale má ponúkať to, čo môžeme a máme mať radi. A začať by sme mali sebaúctou a vzájomnou úctou.