Hodnoty v konflikte
Často sa stretávame s poznaním, že v slovenskej politike úplne absentujú hodnoty. Prevláda pragmatický záujem nad úprimným presvedčením, či moc nad hodnotami. Pozorný občan si isto všimne, že ak aj hodnoty v politike objaví – zväčša sú buď neživé, pretože nevedia koexistovať a tolerovať hodnoty iné, alebo proste neexistujú. Ideológie slúžia len na zakrývanie skutočných záujmov a tým je predovšetkým moc.
Moc tak neslúži ideám, myšlienkam, snom a predstavám, aby ich pomohla uviesť do života, ale je to naopak. Všetko sa podriaďuje cieľu – získať a udržať si moc.
Aktuálnym príkladom na slovenskej politickej scéne je platforma Liberálna dohoda – odštiepená od politickej strany Sloboda a solidarita (SaS). Piati poslanci NR SR (Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Juraj Droba a Martin Chren) opustili spoločne z viacerými členmi SaS, a ako liberálna platforma fúzovali so stranou Daniela Lipšica Nova Väčšina.
Fúziu sprevádzal mohutný marketing o „spájaní pravice“. Mnohí ľudia, média i verejnosť si kládli otázky, ako môže tak rôznorodé hodnotové zoskupenie spoločne fungovať. Ako sa konzervatívci vyrovnajú s liberálmi, a naopak ako si liberáli dokážu poradiť s konzervatívcami? Bude to spojenie fungovať ?
Navonok sa javilo sympatické, že sa NOVA otvára rôznym názorovým prúdom – vznikli tri platformy (liberálna, kresťanská a občianska), čo je na slovenské pomery odvážny počin. NOVA tak týmto evokuje spojenie troch politických demokratických prúdov, ktoré boli v roku 1998 základom Slovenskej demokratickej koalície – SDK (kresťanské KDH, liberálna DÚ a občianska DS) a silou, ktorá dokázala poraziť mečiarizmus.
Lenže sú tieto platformy skutočnými hodnotovými zoskupeniami, alebo ide skôr a len o ten dojem, ktorý svojou existenciou majú vytvárať? Zatiaľ sa v celej šírke nemohli všetky prejaviť, nakoľko nie sú zastúpené v reálnej politike. Niektoré trendy sa však pri fungovaní liberálnej platformy (ktorá má momentálne najväčšiu váhu, keďže ju zastupuje 5 poslancov NR SR) vypozorovať už dajú.
Nedávno takou typickou témou, ktorá rozdelila poslancov na konzervatívno – liberálne tábory, bola novelizácia trestného zákona. Podstata sporu spočívala v dvoch tematických rovinách – prvou bolo zavedenie nového odstavca paragrafu týkajúceho sa tzv. zločinu z nenávisti. Okrem rasy, národnosti, farby pleti, etnického pôvodu, pôvodu rodu alebo príslušnosti k náboženskému vyznaniu, sa budú po novom trestať i zločiny z dôvodu nenávisti k sexuálnej orientácií ľudí.
Konzervatívci na čele s prezidentom Gašparovičom sa postavili proti s odôvodnením, že zvýhodňovať jednu skupinu nad ostatné je neprípustné, a túto zmenu, ktorú SMER-SD inicioval zrejme pre tlak z EÚ, odmietli. Poslanci SaS s podporou SMER-SD zmenu podporovali.
Druhým sporom bolo zníženie trestov pre drogových dílerov, teda dolnej trestnej sadzby zo 4 na 3 roky, ktorá umožní súdom nepotrestať pacháteľov odňatím slobody, ale napríklad nariadiť probačný dohľad a podmienečný trest. Opäť konzervatívci (na čele s prezidentom Gašparovičom) boli v tomto tvrdo proti, kým SMER-SD s SaS boli za zníženie trestov a zmenu drogovej politiky štátu na menej represívnu.
Daniel Lipšic sa ako správny konzervatívec samozrejme voči týmto návrhom tvrdo vymedzil (najmä voči druhému bodu – teda zníženiu trestov za drogy). Zaujímavejšie je však, ako sa k záležitosti postavili kolegovia z jeho liberálnej platformy.
V hlasovaní o námietkach prezidenta SR I. Gašparoviča, ktorý navrhoval, aby sa trestný čin nenávisti pre sexuálnu orientáciu do trestného zákona nedostal, traja poslanci liberálnej platformy strany NOVA (Kollár, Chren, Droba) hlasovali za pripomienku prezidenta.
Rovnako v prípade druhej pripomienky prezidenta (tresty za drogy), v ktorej navrhol daný stav nemeniť a ponechať tresty v súčasnej podobe, ho traja poslanci liberálnej platformy strany NOVA (Krajcer, Kollár a Chren) v tomto návrhu podporili.
V oboch prípadoch sa zvyšní poslanci NOVA nevyjadrili (teda nehlasovali alebo neboli prítomní), čím teda nikto z nich neprezentoval liberálny postoj. Naopak, čo je ešte zvláštnejšie, prejavili konzervatívny postoj. Prečo tak hlasovalí tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú liberáli? Hlasovali by takto, aj keby stále boli členmi SaS a prezentovali by opačný postoj voči vlastnej strane? Alebo má toto ich hlasovanie niečo spoločné s fúziou s Danielom Lipšicom a stranou NOVA?
Ak áno, tak to znamená že „liberáli“ v mene politického prežitia opäť raz vykšeftovali hodnoty, o ktorých deklarujú, že im veria. A to vo finále znamená ďalšiu zo série prehier slovenského liberalizmu.
Peter Elek
Hlasovania :
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32412
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32413
