CENTRUM PRE OTVORENÚ POLITIKU
NRSR
25. júla 2013

Opravovanie parlamentných pravidiel

Parlament na ostatnej schôdzi posunul do 2.čítania novelu rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktorá rieši dlhodobo rozpornú situáciu so zánikom poslaneckého klubu, keď počet jeho členov klesne pod osem.

Smer-SD predložil túto novelu po tom, čo predseda NR SR P. Paška, po odchode poslancov okolo J. Kollára, rozhodol o zániku poslaneckého klubu SaS.

Treba uznať, že ide rozumný a logický návrh. Rokovací poriadok je v tomto nejednoznačný a hovorí len o podmienke 8 poslancov na vznik poslaneckého klubu. Ako už býva u nás dobrým zvykom, všetko čo nie je jednoznačné a jasné, sa stane predmetom politických sporov a manipulácii. Tak napríklad ústavnoprávny výbor rozhodoval v rôznych obdobiach dva krát v tejto veci a vyriekol protichodné závery.

Poslanecký klub vzniká z vôle 8 poslancov, ktorí to písomne deklarujú predsedovi parlamentu na začiatku volebného obdobia. Ak teda nejaký z členov opustí klub, ten stráca legitimitu, ktorú mu poslanec odovzdal. Každý poslanec je jedinečný a nezastupiteľný, môže byť členom len jedného klubu, teda nie je možné, ak deklaruje, že vystupuje z poslaneckého klubu, aby to nemalo vplyv na počet jeho členov.

Poslanec, ktorý vystúpi z klubu a spolu s ďalšími vytvorí nový klub, odovzdá svoju legitimitu novovzniknutému klubu. Nie je v tejto situácii teda možné, aby z legitimity jedného poslanca existovali dva či viaceré kluby. Mohlo by sa totiž stať, že by rovnaký zákonodarca odišiel aj z tohoto klubu a založil ďalší. Nastala by paradoxná situácia, v rámci ktorej by sa od jedného poslanca odvádzalo niekoľko klubov, a zároveň by existovali  kluby, ktoré nedosahujú stanovený minimálny počet členov.

Tu nastáva ďalší problém, a to v rovnosti medzi klubmi. Klub, ktorý spĺňa stanovený počet členov má z rokovacieho poriadku rôzne procedudálne právomoci, ako aj materiálne zabezpečenie. Klub alebo kluby, ktoré by však stratili potrebný počet, by tak mali rovnaké postavenie, ako tie, čo podmienky spĺňajú.

Nerovnosť klubov sa už v tomto volebnom období riešila. Smer-SD sa dostal do paradoxnej situácie, kedy ako jediný vládny klub nemal kompetenciu navrhnúť doplnenie programu o nový bod počas prebiehajúcej schôdze, a túto kompetenciu operatívne potreboval. Smer-SD má najväčší poslanecký klub, ďaleko prevyšujúci všetky ostatné kluby, ktoré však 3 spoločne majú kompetenciu navrhnúť doplnenie programu. Smer-SD tento hendikep vyriešil tak, že kompetenciu navrhnúť doplnenie programu schôdze prisúdil predsedovi NR SR. Je to však absolútne nesystémové riešenie. Predsedom parlamentu je dnes Pavol Paška zo Smer-SD. Principiálne to však nerieši daný problém, lebo nezabraňuje vzniku takejto situácie za predpokladu, že predseda NR SR, v rámci napríklad koaličnej vlády, bude z inej strany. Vhodným riešením preto bolo stanovenie počtu poslancov, ktorí môžu navrhnúť rovnocennú zmenu ako 3 kluby, (napr. 3×8). To by riešilo problém aj poslaneckého klubu, ktorý má vyšší počet členov, ale len sám tvorí vládnu väčšinu.

 

Peter Markovič

IMG_0007
17. novembra 2019

30. výročie Novembra 1989, výročie znovuzrodenia slobodných občanov

Keď 5. marca 1946 Winston Churchill vo svojom slávnom príhovore na Westminister College v americkom Missouri prehlásil “Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane spustila sa cez celý kontinent železná opona,“ tak do komunistického prevratu v Československu zostávali ešte takmer dva roky slobody. V skutočnosti, ako dnes aj s Churchillom vieme, kocky boli už […]
august-1968-2
2. júna 2019

Stanovisko COP k priznaniu statusu „vojnového veterána“ vojakom vyslaných do Československa v auguste 1968

Uznesenie parlamentného okrúhleho stola z 30.5.2019 za účasti zástupcov všetkých politických frakcií Štátnej dumy Ruskej federácie vyzývajúce na priznanie statusu „vojnového veterána“ vojakom vyslaných do Československa v auguste 1968, je ďalším z radu škandálnych pokusov o oživovanie sovietskej falzifikácie okolností invázie vojsk Varšavskej zmluvy
viac >>