Učme sa šťastiu od iných – nemecký vzor

Krajina, ktorá je dnes v Európe lídrom a vedie ju, prežila predvolebné obdobie mimoriadne pokojne. Nemecku sa hospodársky darí a zažíva relatívne dobré časy. Tomu zodpovedá tón i nastavenie predvolebných kampaní jednotlivých politických strán.

Základným rámcom v ktorom sa odohráva predvolebná debata sú ekonomické výsledky koalície CDU/CSU- FDP na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou. Fakt je ten, že Nemecku rastie HDP (v druhom štvrťroku 2013 o 0,7 % ) a zdá sa, že 5 rokov od pádu banky Lehmann Brothers sa zjavujú prvé pozitívne náznaky konca recesie v Európe a postupného ekonomického oživenia. Práve Nemecko bolo i počas krízy ťahúňom európskej ekonomiky (viď ukazovatele porovnania vrcholu HDP z roku 2008 s dnešným druhým kvartálom HDPhttp://finweb.hnonline.sk/c1-60733600-slovensko-sa-z-krizy-dostalo-patrime-medzi-vitazovmapa-graf) a počas krízy sa stalo i jednoznačným politickým lídrom v Európe.

Úspešná krajina v ťažkých časoch

Platí už ako axióma, že keď sa darí Nemecku, darí sa i celej Európe. Dá sa konštatovať že pre Nemecko bola kríza skúškou i príležitosťou zároveň. Nemecko, ktoré sa pozície hegemóna pre svoju minulosť obávalo a vyhýbalo sa jej, bolo prinútené sa naučiť Európu viesť. Presadilo pomoc krajinám južnej Európy a určilo pevné pravidlá udržateľného hospodárenia na ochranu meny euro. Stalo sa príkladom úspešnej hospodárskej politiky a vzorom pre mnohé krajiny (agentúra Reuters s odvolaním sa na Nemeckú obchodnú a priemyselnú komoru informovala že už na budúci rok sa môže Nemecko stať druhým najväčším exportérom na svete. Predbehlo by tak USA, ktoré sú dnes druhé hneď za Čínou, ktorej patrí prvá priečka). Nemecko sa stalo krajinou príťažlivou pre prisťahovalcov z celej Európy, ktorí tu nachádzajú svoje uplatnenie, a to nemeckej ekonomike výrazne prospieva (ako uviedol denník FAZ do Nemecka sa minulý rok prisťahovalo 1,08 milióna ľudí z toho 966 000 cudzincov. Podľa nemeckého štatistického úradu vzrástla imigrácia od roku 2011 o 13%).

V oblasti nezamestnanosti mladých, ktorá je najvypuklejším prejavom krízy a trápi sa s ňou i Slovensko (a ešte viac Grécko či Španielsko, kde je každý druhý mladý človek do 25 rokov bez práce. V Portugalsku a Taliansku je to každý 3. mladý človek) je Nemecko úspešný modelom hodným nasledovania. Má najnižšiu mieru nezamestnanosti mladých v Európe, pod hranicou 8%. Dôvodom je prepracovaný systém duálneho vzdelávania – teda kombinácie práce a vzdelania. Pochvalne sa o tomto modeli vyjadruje i prezident Obama v správe o stave únie a Európska komisia ho dáva ostatným štátom za vzor. Dnes poradcovia nemeckej vlády radia južným štátom Európy ako tento systém zaviesť vo svojich krajinách. Nemecko učí nás ostatných o ceste k prosperite.

Hospodársky rast Nemecka je navyše udržateľný, lebo pilierom hospodárstva nie sú žiadne veľké koncerny či nadnárodné spoločnosti, ktoré sa vezú na vlne globalizácie, ktorú už sila národných štátov nevie ovplyvniť. Pilierom hospodárstva v Nemecku sú „ rodinné podniky, ktoré sídlia v malých mestách a zamestnávajú niekoľko desiatok až niekoľko tisíc ľudí.

Nemci im hovoria Mittelstand a podľa ekonómov sa zaslúžili zhruba o dve tretiny hospodárskeho vzostupu posledných rokov. Viac ako 1300 z týchto výrobcov sa vo svojom odvetví dokonca stalo lídrom„ (T.Lindner: „Jádro německého pudla, Respekt 38/2013)

Kríza nám pomohla

Nedávno agentúra DPA informovala, že „nízke úroky a vysoký dopyt po nemeckých štátnych dlhopisoch priniesli do spolkového rozpočtu v priebehu piatich rokov dodatočných 40,9 miliardy Eur. To znamená, že Berlín takto nepriamo profituje z európskej dlhovej krízy, ktorá spôsobila, že investori prestali dôverovať dlhopisom krízou zasiahnutých krajín a namiesto nich nakupovali nemecké dlhopisy – považované za “bezpečný prístav.“
Vplyvom toho je verejný dlh nižší než sa očakávalo – „podľa správy ministerstva financií nová zadlženosť bola v rokoch 2010 až 2012 o 73 miliárd Eur nižšia, ako sa predpokladalo.“

Otázkou predvolebnej kampane teda je, ako sa tieto peniaze prerozdeľujú. Čo z nich majú samotní obyvatelia Nemecka. Vo všeobecne dobrej hospodárskej situácií sa opozičnej ľavici (SPD) nehľadajú témy ľahko. Jediným podstatným odlíšením tak je vyššie zdanenie bohatých, čo Angela Merkelová odmieta. Na druhej strane Merkelová pochopila, že ak chce chrániť kapitál, musí dať vyššiu ochranu aj zamestnancom resp. i chudobným pracujúcim. Preto prebrala nápad socialistov na zavedenie minimálnej mzdy, aj keď v odlišnej podobe (nejde o plošné zavedenie minimálnej mzdy ale o viacero úrovni minimálnej mzdy podľa regionálnej diferenciácie ). Nemecko dnes totiž minimálnu mzdu ustanovenú zákonom nemá, platí iba v niektorých priemyselných odvetviach .

Niektorí kritici hovoria že tým, že si strany preberajú agendu sa vyprázdňuje demokracia, a to je aj jeden z dôvodov prečo je predvolebná kampaň taká nudná. Faktom síce je že účasť v nemeckých voľbách sa trvale znižuje a tento rok sa odhaduje že k volebným urnám nepríde až 30 % voličov. Voľby však nezaujímajú najmä mladých ľudí, preto v Nemecku vznikla napríklad iniciatíva dvoch študentov politológie, ktorá presadzuje zavedenie povinnej volebnej účasti. Ak by si volič nevedel vybrať z danej ponuky, mohol by na volebnom lístku zaškrtnúť možnosť že nevolí nikoho. Ak by však nevyužil možnosť ísť k voľbám a ani by nevolil poštou dostal by pokutu. Výnos z týchto pokút by bol rozdelený jednotlivým spolkovým krajinám na posilnenie občianskej výchovy na školách.

Na nemeckú budúcnosť sa pozeráme triezvymi očami

Skôr to však vyzerá tak, že nemecký konsenzus na politickej scéne je na prospech krajine. Ako napísal týždenník Respekt vo svojom komentári, “nemeckí voliči majú na svojich politikov veľké šťastie. Nemecká pravica i ľavica v priebehu uplynulých 15 rokov preukázali, že vo vláde v prípade potreby vedia zabudnúť na ideológiu a presadia kroky, ktoré sa zdajú byť nevyhnutné. Sociálna demokracia a Zelení takto presadili reformy pracovného trhu, ktoré výrazne prispeli k súčasne nízkej miere nezamestnanosti (Agenda 2010 za kancelára Gerharda Schrodera). Kresťanskí demokrati po vypuknutí finančnej krízy podporili ľavicové návrhy na ochranu zamestnancov a v minulom volebnom období napríklad presadili ekologickú premenu energetiky.“ Nie je preto až tak dôležité, kto voľby vyhrá, pretože nič podstatné sa nezmení. Napríklad čo sa týka záchrany spoločnej meny, sa všetky politické strany dokážu zhodnúť a je to prejav vysokej stability a vyspelosti nemeckej politickej scény.

Čo sa týka Nemecka ako piliera Európy je podstatné, aby sa Nemecko zbavilo stigmy, že nedokáže byť medzinárodným lídrom, čo vyplýva z historického faktu že oba pokusy prevziať vo svete iniciatívu skončili svetovou vojnou. Potrebujeme v Európe vedenie a Nemecko je dnes na to najlepším adeptom.

V stredoeurópskom priestore by sme si mali zobrať príklad z krajiny, ktorá má dobré výsledky, ktorá dokáže prevziať zodpovednosť. Ešte viac by nás mala inšpirovať predvolebná atmosféra, pokojný vecný tón predvolebnej debaty, kultivovaná diskusia bez zbytočných útokov na oponentov. Ako napísal Frankfurter Allgemaine Zeitung v tomto „ostrove šťastných“ je až neuveriteľné že populárna kancelárka dokázala Nemcov presvedčiť, aby pomohli finančne Grékom. Okrem jedného sporu medzi bývalým kancelárom Schroderom a súčasnou kancelárkou Merkelovou to žiadna zo strán nezneužíva v predvolebnom boji. Výnimkou je nová politická strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá je proti tomu aby Nemecko ručilo za dlhy iných krajín, presadzuje aby existovala možnosť vystúpiť z eurozóny a hovorí tiež o tom že o odovzdávaní právomoci v Bruselu by mali občania rozhodovať v referende. AfD však zatiaľ v prieskumoch dosahuje okolo 2-3 % a kancelárka Merkelová dala jasne najavo, že aj keby sa do parlamentu dostala nevie si s ňou predstaviť povolebnú spoluprácu. Tiež antiimigračná karta sa vo voľbách vôbec neobjavuje a naopak strany stoja o hlasy cudzincov.

Záverom sa teda inšpirujme týmto pokojom a vyspelosťou, v kontraste s priestorom, ktorému nielen pred voľbami dominujú osobné útoky, spravodajské hry a vládne hystéria. Len si spomeňme na pád vlády Ivety Radičovej a tú neuveriteľnú hystériu okolo eurovalu. Ako sme podľahli ilúzií, že odvrátime európsky kolaps. Že zmeníme kolobeh dejín a získame pre seba akúsi novú podobu slobody, ktorej sa iným nedostane, lebo sú vo „vazalskom“ postavení. Tí ktorí triezvo hodnotili vývoj a odporúčali držať sa Nemecka boli označovaní za „pritakávačov“ veľmocí.

Dnes s odstupom času keď vieme že eurozóna prežila, euro posilňuje a vyhliadky na ekonomické oživenie sú nádejné, pôsobí vtedajšia viera neuveriteľne trápne a namyslene. Aj keď máme v tejto dobe radi dynamické dianie – zdá sa že, stoický pokoj a rozvaha sa ukazujú vzácnejšou výbavou v tomto svete než energická nerozvážnosť. Neviem a ani si nechcem predstaviť, že by takej hystérií vtedy miesto nás prepadli Nemci. V tomto porovnaní vyzeráme stále žiaľ ako nezrelý pubertiak, no pozitívom je že sa máme od koho učiť. A to je dobrá správa pre budúcnosť celej Európy !

P.S : Po nemeckých voľbách prinesieme nemeckú povolebnú analýzu na našom blogu.

Peter Elek