“Zemanokracia”

Situácia v susednej Českej republike nabrala v posledných dňoch dynamický zvrat na politickej scéne. Po páde vlády Petra Nečasa, podaním demisie, kormidlo chytil do rúk prezident ČR Miloš Zeman.

Prezident M. Zeman ohlásil tzv. vládu odborníkov, ktorá je snáď tak trochu efemérnym pojmom, s ktorým sme sa v strednej Európe ešte nestretli. Česká republika mala priamu skúsenosť s tzv. úradníckou vládou Jána Fischera. Táto vláda nastúpila v roku 2009 po páde vlády M. Topolánka a doviedla krajinu k voľbám v roku 2010. Z nich víťazne vyšla koalícia ODS, TOP 09 a Veci verejné na čele s P.Nečasom, ktorá pod tlakom škandálu zatýkania vysokých vládnych predstaviteľov, musela predčasne skončiť.

Vládna koalícia fungovala v pozmenenej podobe (keď stranu Veci verejné, ktorá odišla do opozície po úplatkárskom škandále jej šéfa Víta Bártu opustilo niekoľko poslancov na čele s Karolínou Peake – dnes tretia koaličná strana LIDEM) a tento fakt práve prezidentovi Milošovi Zemanovi zásadne prekážal. M. Zeman hneď po svojom nástupe do funkcie povedal, že Nečasova vláda by mala padnúť a mali by sa konať predčasné voľby.

Udalosti v súvislosti s demisiou premiéra mu teda zjavne prišli vhod. Po odstúpení predsedu vlády P.Nečasa začali v ODS hľadať vhodného kandidáta/ kandidátku na pozíciu premiéra. Po istých vnútrostraníckych peripetiách ODS navrhla predsedníčku poslaneckej snemovne Miroslavu Němcovú.

Podstata sporu nastala vo chvíli, keď Miloš Zeman vymenoval premiérom ekonóma Jiřího Rusnoka. Stalo sa tak napriek tomu, že dovtedajšia vládna koalícia deklarovala, že disponuje väčšinou 101 hlasmi potrebnými pre vyslovenie dôvery vláde v poslaneckej snemovni. Prezident Zeman si však našiel zvláštny protiargument k tomuto jasnému mandátu – uviedol, že koalícia prišla s potrebným mandátom jednoducho neskoro. Prezident mal už zjavne plán a predstavu ako postupovať, a ako deklaroval, v tejto fáze ju aj napriek novým podstatným okolnostiam nebude meniť. Problém je však v tom, že dvomi hlavnými dôvodmi – aktívny prezident a nepopularita vlády, ktorými odôvodnil Zeman menovanie tzv. vlády odborníkov, určite prekročil rámec nie len dobrých zvyklostí a tradície, ale aj podstaty zastupiteľskej parlamentnej demokracie. Lidové noviny vyšli s výstražným titulkom „Zemanokracie“, ktorý označuje vážnu zmenu politických pomerov, možno i snahu o postupnú premenu politického systému na „poloprezidentský“. (často sa uvádza ako prezidentov vzor Rusko, ku ktorému má tak ako predošlý prezident Klaus vrúcny vzťah)

Nie je to len faktom, že si Zeman uzurpoval politickú moc bez ohľadu na parlament a politické strany (napr. úradnícka vláda J.Fischera mala priamy mandát od parlamentných politických strán a vznikla po ich dohode), ale i samotné zloženie vlády napovedá tomu, že tzv. „odborníci“ sú ľudia rôznym spôsobom spojení s Milošom Zemanom (http://dialog.ihned.cz/komentare/c1-60131270-vlada-pratel-milose-zemana).

V tomto kontexte vyznievajú prinajmenšom úsmevne argumenty prezidenta Zemana, ktoré vyslovil v súvislosti s koalíciou po voľbách – teda že by bol za pád vlády, keďže je jej súčasťou strana, ktorá neprešla voľbami (pozn.LIDEM).

Je veľmi otázne, akú legitimitu bude mať vláda, ktorej väčšina členov je nejakým spôsobom spojená s politickou stranou SPOZ -Zemanovci, ktorú založil práve Miloš Zeman, je jej čestným predsedom, za ktorú kandidoval súčasný premiér Jiří Rusnok, a ktorá získala v parlamentných voľbách okolo 4 % odovzdaných hlasov.

Komentár týždenníka Respekt už pred prezidentskými voľbami v ČR, keď redakcia odporúčila voliť Karla Schwarzenberga, vystihol podstatu a síce, že ak by sa stal knieža prezidentom, bol by prezidentom, ktorý by neprekračoval svoje kompetencie, dodržiaval ústavu – jej literu i ducha. Respekt vtedy zhrnul, že to po Václavovi Klausovi, ktorý dlho odmietal ratifikovať podpisom Lisabonskú zmluvu alebo zdržiaval nominácie do Ústavného súdu ČR, bude prezident ako Schwarzenber len prínosom. Lenže prezidentské voľby dopadli inak – nevyhral ich K.Schwarzenberg a proroctvo sa naplnilo doslova, v opačnom garde.

Nastúpil prezident Miloš Zeman, ktorý oznámil, že bude aktívnym prezidentom. Viacerí pozorovatelia verejného života varovali pred Zemanovými vlastnosťami (egom, samoľúbosťou, pomstychtivosťou, atď.), avšak napriek varovaniam český národ si vybral v slobodných voľbách svoju hlavu štátu.

Český prezident má teraz dva pokusy ako vyriešiť situáciu. Tretí pokus prechádza na predsedu/ predsedníčku poslaneckej snemovne. Už beží 30-dňová lehota, do ktorej sa musí hlasovať o dôvere novej vláde. Prezident naznačil, že pokiaľ pokusy nevyjdú, doterajšia koalícia bude mať šancu postaviť premiéra tak, ako to plánovala, lebo na tretí krát menuje premiéra už predsedníčka snemovne, a tou je teraz kandidátka na premiérku za ODS M. Nemcová. Tu však nejde o žiadnu láskavosť zo strany Zemana. Po prvé preto, lebo to takto ustanovuje ústava, a po druhé preto, že tým chce vytvoriť tlak na ČSSD (podpredseda strany M.Hašek, ktorý patrí k prezidentovým priaznivcom sa už vyjadril, že vzhľadom na fakt, že predčasné voľby zrejme nebudú ČSSD by mala zvážiť podporu Rusnokovej vlády), aby už pri prvom pokuse o dôveru podporila Rusnokovu vládu, a tým zabránila nástupu vlády doterajšej koalície ODS, TOP 09 a LIDEM. Medzi tým, sa však uskutoční rokovanie poslaneckej snemovne, ktorá bude hlasovať o svojom rozpustení. Takže vývoj môže nabrať aj iný smer.

Samotný parlament má niekoľko možností ako sa voči prezidentovi vymedziť, ba dokonca ako píše Roman Joch i prezidenta ponížiť. (http://www.ceskapozice.cz/domov/politika/prezident-versus-parlament-kdo-bude-nakonec-triumfovat) Či sa tak stane, sa ukáže čoskoro.

Miloš Zeman sa odhodlal hrať politickú hru na vysokej úrovni. Robí to v čom je skrátka dobrý. Pavel Šafr v týždenníku Reflex presne pomenoval, že Zeman „je však v současné chvíli jediný relevantní politik v této zemi, jenž umí dělat svoji práci: umí dosahovat moci, tu moc si umí hýčkat a umí se z ní radovat, umí se s ní mazlit tak vášnivě, jako se umí tvrdě nemazlit se svými oponenty. A dělá mu to zase jen nekonečnou radost“

(http://www.reflex.cz/clanek/nazory/51099/pavel-safr-prevrat-pokracuje-uz-nam-zase-vladne-lid.html)
Otázka znie, či si takto predstavuje výkon funkcie prezidenta aj verejnosť, ktorá ho tejto funkcie zvolila, a či vôbec by toto mali byť charakteristiky samotného výkonu funkcie prezidenta.

Miloš Zeman chce evidentne pomôcť svojej strane (SPOZ) dostať sa v najbližších voľbách do parlamentu. Má záujem ukázať občanom svoju aktívnu pozíciu. Využíva nepopularitu politických elít vo verejnosti. Chce presadiť niektoré kroky, ktoré mu vláda blokovala (napr. veľvyslanci Remek do Moskvy a L.Klausová do Bratislavy), chce naďalej rozkladať ČSSD (najmä tzv. Sobotkovo krídlo) a má veľa ďalších motívov, ktoré sú v pozadí jeho rozhodnutí.

Poučenie pre Slovensko je to, že prezident ani v našom systéme nie je „slabý“. Ako napísal denník SME, nenechajme sa pomýliť súčasným prezidentom Gašparovičom a jeho nečinnosťou. Netreba ani zabúdať na to, že po páde vlády Ivety Radičovej v októbri 2011, bola prijatá zmena Ústavy SR, ktorá posilnila kompetencie prezidenta. Rovnako v kontexte udalosti okolo voľby nového generálneho prokurátora a „úlohy“, ktorú nevymenovaním J. Čentéša prezident poslušne splnil. Ak teda príde kandidát, ktorý bude chápať prezidentskú pozíciu ako aktívnu rolu, ktorou bude vstupovať do politického diania, ukážu sa naplno reálne kompetencie prezidenta.

Peter Elek